Smilnica, o ktorej sa hovorí v Zjavení 17a 18, je Babylón,
ktorého skutky Boha mimoriadne urážajú. Prečo je jej správanie
takým priestupkom proti Bohu? Čo Babylón znázorňuje a aká je jeho
podstata? Prečo Boh Babylón zničil...? Kiežby Boh otvoril naše oči,
aby sme skutočne videli Babylón z pohľadu Písma.
Názov Babylón pochádza z „Bábel“. Iste poznáte z Biblie príbeh
o veži v Bábeli. Podstata veže v Bábeli spočívala v snahe vybudovať
niečo, čo by dosahovalo zo zeme až do neba. Na stavbu tejto veže
ľudia použili tehly. Medzi tehlou a kameňom je podstatný rozdiel.
Kameň stvoril Boh, kdežto tehlu vyrobili ľudia. Tehly sú ľudský
vynález a ľudský výrobok. Význam slova Babylón má spojitosť s
vlastným úsilím človeka vybudovať vežu, ktorá by dosahovala až do
neba. Babylón predstavuje schopnosti človeka. Predstavuje falošné
kresťanstvo, kresťanstvo, ktoré nedovolí svätému Duchu, aby
uplatňoval svoju právomoc. Takéto kresťanstvo nevyhľadáva vedenie
svätým Duchom, ale všetko dosahuje ľudským úsilím. Všetko sa skladá
z tehál vyplálených človekom, všetko závisí na konaní človeka. Tí,
ktorí konajú podľa tohto princípu, nevidia, že sú obmedzení. Snažia
sa konať Božie dielo svojimi vlastnými prirodzenými schopnosťami.
Nie sú schopní povedať: „Pane, pokiaľ nám nedáš milosť, nemôžeme
urobiť nič.“ Myslia si, že ľudské schopnosti stačia na duchovné
veci. Chcú na zemi založiť niečo, čo by dosiahlo do neba.
Boh však niečo také nemôže nikdy prijať. Niekto je celkom
talentovaný a myslí si, že môže kázať, keď si trochu naštuduje
teológiu. Čo je to? Tehly. Iný človek, ktorý je veľmi chytrý, získa
určitú podporu, má nejaké znalosti a stane sa kresťanským
pracovníkom. A opäť, čo je to? Tehly! Určitý človek je schopným
organizátorom, takže je požiadaný, aby riadil cirkevné záležitosti.
Čo je to? Tehly! To všetko je ľudské úsilie vybudovať niečo zo zeme
do neba pomocou ľudských schopností, pomocou tehál...
Keď Izraeliti vstúpili do zeme Kenaán, bol Achan prvým
človekom, ktorý tam spáchal hriech. Čo to bol za hriech? Achan
povedal: „Videl som medzi korisťou jeden pekný sineársky plášť...
Vzplanul som žiadosťou a vzal som si ho.“ (Joz 7:21) Babylónsky šat
zviedol Achana k spáchaniu hriechu. Čo tento nádherný odev
znamenal? Nádherný odev sa nosí kvôli vzhľadu. Keď sa niekto odieva
do nádherného odevu, znamená to, že sa zdobí, aby vylepšil svoj
vzhľad, a aby svojej osobe dodal trochu viac lesku. Achanova
žiadostivosť po babylónskom odeve znamenala, že sa chcel vylepšiť,
aby vypadal lepšie. To bol Achanov hriech.
Kto boli ľudia, ktorí ako prví zhrešili v Novom zákone po tom,
čo vznikla cirkev? Písmo nám ukazuje, že to boli Ananiáš a Zafira.
Aký hriech spáchali? Klamali svätému Duchu. Príliš Pána nemilovali,
chceli však, aby vypadali ako niekto, kto Pána veľmi miluje. Len sa
pretvarovali. Neboli ochotní dať Bohu s radosťou všetko. Ale pred
ľuďmi sa správali, ako keby obetovali všetko. To je babylónsky
odev.
Princípom Babylóna je teda pokrytectvo. Aby ľudia získali
uznanie druhých, predstierajú niečo, čo nie je skutočnosťou. Pre
Božie deti je veľmi nebezpečné predstierať, že sú duchovné. Často
sa stretávame s tým, že duchovné správanie je len predstieraním.
Ľudia sa ním pokrývajú ako pozlátkom. Mnohé dlhé modlitby sú
falzifikátom, mnohé tóny modlitieb sú nepravé. Majú pôsobiť dojmom
pravosti, aj keď pravdy v nich niet ani kúsok. Taký je princíp
Babylóna. Kedykoľvek si obliekame odev, ktorý neodpovedá nášmu
skutočnému postaveniu, chováme sa podľa princípu Babylóna.
Božie deti netušia, koľko falše na seba zobrali kvôli ľudskému
uznaniu. To je celkom protichodný prístup v porovnaní s prístupom
Baránkovej nevesty. Všetko, čo robíme z falše, je založené na
princípe smilnice, nie na princípe nevesty. Je veľmi dôležité, aby
sa Božie deti zbavili predstierania pred ľuďmi. Princípom Babylóna
je niečo predstierať, aby sme získali uznanie od ľudí. Ak sa v
cirkvi upneme na získanie ľudského uznania a postavenia medzi
ľuďmi, máme účasť na hriechu babylónskeho odevu a na hriechu, ktorý
spáchali Ananiáš a Zafira. Falošné oddanie sa je hriech a falošná
duchovnosť je tiež hriech. Pravé uctievanie je v duchu a v
pravde...
Osemnásta kapitola nám o Babylóne odhaľuje mnoho ďalších vecí,
zvlášť čo sa týka prepychu, ktorý si užíval. Pokiaľ ide o náš
postoj voči vedeckým vynálezom, môžeme v prípade potreby používať
mnoho vecí. Práve tak, ako to hovoril apoštol Pavol, keď hovoril o
užívaní tohto sveta (1Kor 7:31), slúžia nám proste k použitiu.
Avšak mať záľubu v luxuse je iná otázka. Existujú kresťania, ktorí
odmietajú všetok prepych a všetko, čo prispieva k potešeniu tela.
Nehovoríme, že by sme vôbec nemali používať určité veci, ale že
všetko, čo je nad mieru, je prepych. Bez ohľadu na to, či ide o
odev, stravu alebo bývanie, pokiaľ je niečoho nadbytok alebo nad
naše potreby, je to prepych a nasledovanie princípu Babylóna. Boh
nám dovoľuje všetko, čo potrebujeme, ale nedáva súhlas k veciam,
ktoré sú nad rámec našich potrieb... Pokiaľ žijeme podľa svojej
žiadostivosti, jednáme podľa princípu Babylóna...
Videli sme, že princípom Babylóna je zmiešavanie ľudských
záležitostí so slovom Božím a telesných vecí s vecami duchovnými.
Je to predstieranie, že niečo, čo je z človeka, je z Boha. Je to
prijímanie ľudskej slávy pre ukojenie ľudskej žiadostivosti.
Babylón teda predstavuje pomiešané a skazené kresťanstvo... Podľa
Božieho slova nemôžu byť Božie deti zapletené do ničoho, čo
má charakter Babylóna. Boh povedal, že musíme výjsť z akejkoľvek
situácie, kde sa ľudská sila mieša s Božou silou, kde sa do Božieho
diela miešajú ľudské schopnosti a kde sú s Božím slovom pomiešané
ľudské názory. Nemôžeme sa účastniť ničoho, čo má charakter
Babylóna. Musíme z neho výjsť. Božie deti sa potrebujú učiť z hĺbky
svojho ducha oddeľovať sa od Babylóna a odsudzovať všetky jeho
činy...
Babylón mal počiatok vo veži v Bábeli. Deň za dňom sa Babylón
viac a viac rozrastá. Nakoniec ho však Boh odsúdi... Všetci, ktorí
sú rovnakej mysle s Bohom, musia povedať: „Haleluja,“ lebo Boh
odsúdi Babylón... Vlastné odsúdenie Babylóna vykoná Boh v
budúcnosti, ale duchovné odsúdenie musíme previesť my dnes. Ako sa
nám páči, keď Božie deti zanášajú do cirkvi množstvo neduchovných
vecí? Znamená to snáď, že by sme nemali k Božiemu súdu povedať
„Haleluja“ len preto, že všetci sme Božie deti a že by sme sa
mali navzájom milovať? Musíme si uvedomiť, že to nie je otázka
lásky, ale otázka Božej slávy. Princípom Babylóna je zmätok a
nečistota, preto je nazývaný smilnicou.“
Autor: Watchman Nee – z knihy „Slávna cirkev“
Komentáře
Dodal bych jenom verš - Jan 3. 21-22