Ekumenizmus a tri vetvy charizmatickej obnovy
Ekumenický dom klamstva má mnoho okien. Nasledujúce zistenie
spája ekumenické hnutie Rímskokatolíckej cirkvi
s ekumenickým charizmatickým hnutím. Keby nebolo kardinála
Suenensa, do Katolíckej cirkvi by nikdy neprenikla
charizmatická obnova. Keď k tomu došlo, poprední
predstavitelia letničných cirkví, protestantských charizmatikov
a Katolíckej cirkvi cítili potrebu spojiť tieto tri prúdy
obnovy formálnejším spôsobom. Išlo o najväčšie
a najrozsiahlejšie zhromaždenie „veriacich pokrstených Duchom“
v moderných dejinách, na ktorom sa zúčastnilo viac ako
50 000 zaregistrovaných účastníkov. Konferencia
o charizmatickej obnove v Kansas City v roku
1977, na ktorej sa zúčastnil kardinál Suenens ako pápežský
vyslanec, bola najväčším a najrozsiahlejším ekumenickým
zhromaždením v dejinách amerického kresťanstva. Takmer
polovicu účastníkov tvorili rímski katolíci. Táto nová skupina
charizmatikov nebola separatistická, ale skôr reformná.[1][2]
Ako uvádza Dave Hunt, šedou eminenciou charizmatického hnutia
bol kardinál
Leon Joseph Suenens
(1904-1996), ktorý ho tiež použil na podporu ekumenických cieľov
Ríma.
V roku 1976 mu bola udelená ekumenická Templetonova cena za pokrok v náboženstve a dostal osobitné poverenie, aby dohliadal na celosvetové charizmatické „hnutie obnovy“ v Katolíckej cirkvi, pričom túto jeho úlohu opäť potvrdil Ján Pavol II.
Kardinál mal veľký vplyv v Generálnej rade, ktorú na začiatku 70. rokov minulého storočia vytvorili vedúci predstavitelia Pastierskeho hnutia a protestantskí a katolícki charizmatickí vodcovia. V tejto Generálnej rade kardinál Suenens predložil návrh alternatívneho postupu.[3] Domnieval sa, že keď sa dosiahne duchovné spoločenstvo, napokon vznikne fyzická jednota. [4] Rada následne celé roky usmerňovala ekumenické charizmatické hnutie zo zákulisia. Zo zápisnice z jej zasadnutia konaného od mája do júna 1977 vyplýva, že s kardinálom Suenensom bol uzavretý „zmluvný vzťah“, ktorý zahŕňal:
V roku 1976 mu bola udelená ekumenická Templetonova cena za pokrok v náboženstve a dostal osobitné poverenie, aby dohliadal na celosvetové charizmatické „hnutie obnovy“ v Katolíckej cirkvi, pričom túto jeho úlohu opäť potvrdil Ján Pavol II.
Kardinál mal veľký vplyv v Generálnej rade, ktorú na začiatku 70. rokov minulého storočia vytvorili vedúci predstavitelia Pastierskeho hnutia a protestantskí a katolícki charizmatickí vodcovia. V tejto Generálnej rade kardinál Suenens predložil návrh alternatívneho postupu.[3] Domnieval sa, že keď sa dosiahne duchovné spoločenstvo, napokon vznikne fyzická jednota. [4] Rada následne celé roky usmerňovala ekumenické charizmatické hnutie zo zákulisia. Zo zápisnice z jej zasadnutia konaného od mája do júna 1977 vyplýva, že s kardinálom Suenensom bol uzavretý „zmluvný vzťah“, ktorý zahŕňal:
"Ako Rada sa zaväzujeme spolupracovať s kardinálom na obnove a jednote kresťanského ľudu a svetovej evanjelizácii v projektoch, ktoré budú vzájomne schválené. Kardinál a Rada v každom projekte vzájomne rozhodnú o vedení, riadení a spôsobe fungovania vzhľadom na požiadavky danej situácie."
Dave Hunt ďalej uvádza: „Svetová evanjelizácia“ so Suenensom? Aké naivné! Kardinál Suenens v roku 1974 usporiadal a svojím prejavom otvoril Druhú svetovú konferenciu o náboženstve a mieri v belgickom Leuvene, ktorú požehnal pápež Pavol VI. Delegátov osobitne zaujala významná úloha náboženskej jednoty pri vytvorení budúcej svetovej vlády. Stále sa volalo po „novom svetovom poriadku“. V leuvenskej deklarácii pod katolíckym vedením sa konštatovalo:
"Budhisti, kresťania, konfucianisti, hinduisti, džinisti,
židia, moslimovia, šintoisti, sikhovia, zoroastriáni a mnohí
ďalší sme sa tu usilovali počúvať ducha svojich rôznorodých
a vážených náboženských tradícií… Zápasíme s hromadiacimi
sa problémami, ktoré musia naše spoločnosti vyriešiť s cieľom
nastoliť mier, spravodlivosť a zušľachťujúcu kvalitu života
pre každého človeka a každý národ. Tešíme sa, že dlhé
obdobie izolácie náboženstiev ľudstva spojenej s pýchou
a dokonca aj predsudkami sa – ako dúfame – definitívne
skončilo. Apelujeme na náboženské spoločenstvá sveta, aby si
osvojili postoj svetového občianstva…[5]"
Príklady kompromisov
Ako si možno pamätáte z jedného z mojich skorších
článkov, Kathryn Kuhlman najradšej viedla svoje bohoslužby za
účasti katolíckych kňazov. Jej osobný tajomník napísal:
"Nič nenadchlo Kathryn viac ako to, že za ňou sedelo tridsať
či štyridsať katolíckych duchovných, kým viedla bohoslužbu, najmä
ak mali na sebe kňazské koláriky alebo aj reverendy. V istom
zmysle sa zdalo, že vďaka nim bolo to, čo robila, autentické
a pomáhalo to vytvoriť správnu atmosféru dôvery
a porozumenia, ktorá mala pre službu uzdravovania veľký
význam." (Dcéra osudu, s. 221.)
Benny Hinn je tiež prepojený s Katolíckou cirkvou
a bol pozvaný na súkromnú audienciu u pápeža Jána Pavla
II. vo Vatikáne.
Vatikán už dlho používa klamstvo na zlákanie protestantských
„odlúčených bratov“ späť do stáda, pričom však chce zjednotiť
všetky náboženstvá pod vedením Ríma, ako sa uvádza
v kapitole 17 Zjavenia. Prostriedky a motívy tohto
konania sú už dávno súčasťou slobodomurárstva. Ako Dr. Cathy Burns
uvádza vo svojej knihe Billy Graham a jeho
priatelia, kardinál Suenens bol slobodomurár.
Na tomto opätovnom rozmachu hnutia jazykov je zaujímavé, že ho celý čas podporujú a usmerňujú tak slobodomurári, ako aj jezuitskí kňazi. Keď boli členovia Rímskokatolíckej cirkvi pokrstení v Duchu svätom, neodišli z Katolíckej cirkvi, ale ich to len utvrdilo v ich viere. Suenens uviedol:
Na tomto opätovnom rozmachu hnutia jazykov je zaujímavé, že ho celý čas podporujú a usmerňujú tak slobodomurári, ako aj jezuitskí kňazi. Keď boli členovia Rímskokatolíckej cirkvi pokrstení v Duchu svätom, neodišli z Katolíckej cirkvi, ale ich to len utvrdilo v ich viere. Suenens uviedol:
"Odkedy som mal túto [charizmatickú] skúsenosť, moja vernosť
Svätému otcovi ako Zástupcovi Krista vo svete sa zväčšila
a posilnila. Moja úcta k Márii ako spoluvykupiteľke
a sprostredkovateľke mojej spásy bola potvrdená. Moje vnímanie
omše ako Kristovej obety sa ešte posilnilo."
Cloud: Flirtovanie s Rímom
Komentáře