Pravda, alebo zveličovanie?
Medzi popredných liečiteľov patria Smith Wigglesworth, William
Branham a John Lake. Dokázať veľkú časť toho, čo urobili, je
niekedy ako hľadať ihlu v kope sena. Príbehy týchto mužov
prechádzajú od pravdy k fikcii. Považujú sa za členov vlastnej
kategórie „vykonávateľov väčších činov“. Muži ako Kenneth Copeland,
Roberts Lairdon, Mike Bickle a mnohí iní sa odvolávajú na
Johna Lakea ako na najlepší príklad človeka so zázračnou mocou
uzdravovať a zdá sa, že tieto príbehy sú nekonečné. Lake je
veľmi vážený, ako keby nebol poznačený nijakým falošným učením
alebo praktikami. Jeho minulosť však svedčí o opaku. Používa sa ako
príklad modernej letničnej moci a spomína sa – tak ako William
Branham a iní (letniční liečitelia) – napriek zjavným pochybnostiam
týkajúcim sa určitých otázok falošnej náuky.
Mnohí majú o týchto liečiteľoch, osobitne o Johnovi
Lakeovi, prikrášlenú predstavu. Lakea niektorí nazývajú
najmocnejším uzdravujúcim evanjelistom všetkých dôb – čo je zrejme
titul, ktorý nepatrí žiadnemu človeku. Zbor miestnosti uzdravenia
(Healing Room ministry) je založený na náukách Johna G. Lakea. Pri
preskúmaní zistíte, že mnohé z toho NIE je založené na Božom
slove, ale na nesprávnom ľudskom výklade Božieho slova.
Lake sa narodil 8. marca 1870 v Kanade. Keď mal 16 rokov,
presťahoval sa do USA. Uveril na stretnutí Armády spásy v tom
istom roku. Hovorí sa, že sa naučil uzdravovať od Američana
indiánskeho pôvodu
(John Lake Ministries-www.jglm2.atomicshops.com/whoisjglm.html).
Osem z jeho 16 súrodencov údajne zomrelo na rôzne
choroby. Lake bol v roku 1898 prijatý do zboru Johna Alexandra
Dowieho. Vraj sa zázračne vyliečil zo svoje reumatickej artritídy,
ktorou trpel v detstve, a bol svedkom uzdravenia svojej sestry
z rakoviny a svojho brata z ochorenia krvi na
základe Dowieho modlitby.
Dočítame sa, že chcel priviesť svoju umierajúcu sestru do
Dowieho domu uzdravenia v Chicagu, ale bolo neskoro, preto
poslal Dowiemu telegram s prosbou o modlitbu. Dowie odpovedal:
„Drž sa Boha. Modlím sa. Bude žiť.“ V dôsledku tohto
výroku Lake začal duchovný útok proti moci smrti, aby neprišiel
o ďalšiu milovanú osobu – a jeho sestra sa vraj do hodiny
úplne uzdravila.
O uzdravení jeho prvej manželky žiaľ existuje viac ako
jeden príbeh. Lakeova manželka bola údajne uzdravená
prostredníctvom Dowieho modlitby viery. Zrejme sa to stalo niekoľko
rokov pred stretnutím Lakea s Dowiem.
V inom príbehu sa však hovorí, že jeho nová manželka tiež
ochorela a takmer zomrela (28. apríla 1898), pričom on vytrval
a nedovolil to. Jeho manželka Jennie vo svojich posledných
hodinách lapala po dychu, keď si Lake nakoniec dupol. Nezniesol,
aby si nepriateľ vzal matku jeho detí. Odhodlal sa veriť Božiemu
slovu tak, ako mu to bolo zjavené pre jej uzdravenie,
a o 9.30 hod. bojoval v modlitbe o jej život
a vtedy jeho manželka vstala uzdravená a nahlas chválila
Pána. Potom sa rozšírili chýry o uzdravení Jennie a Lakea
vyhľadávali kvôli jeho uzdravujúcemu pomazaniu.
Táto myšlienka, že Diabol si nárokuje život jeho manželky, je
problematická, lebo veriaci sú pod zvrchovanou opaterou Ježiša – on
má kľúče od smrti a podsvetia. Žiadny veriaci nezomrie, kým to
Boh sám nedovolí. Kniha Jób nám ukazuje, ako môže Boh dovoliť
diablovi trápiť nás, ale deje sa to len s Božím dovolením,
Diabol si nemôže robiť, čo chce, a jeho moc a schopnosti
musia závisieť v prvom rade od Boha.
Lake potom začal študoval Božie uzdravenie. V roku 1901
sa presťahoval s rodinou do Zionu (Illinois) „s cieľom
študovať Božie uzdravenie, aby som sa ho mohol naučiť
a vyučovať ho.“ Lake sa naučil uzdravovať od Alexandra
Dowieho.
Lakeovo pôsobenie u Alexandra Dowieho je problematické. Dowie
sa viac než extrémne zameriaval na uzdravovanie, trval na tom, že
tí, ktorí sa modlia za uzdravenie, musia z viery prestať brať
lieky. Lake tiež zastával názor, že „... človek sa môže
uzdraviť len v Dome uzdravenia dr. Dowieho.“
(http://www.christianhistory.org/lake.html Christian Historical Preservation Society. John G. Lake: A Man of Healing.)
(http://www.christianhistory.org/lake.html Christian Historical Preservation Society. John G. Lake: A Man of Healing.)
Mnohí podceňujú čisto excentrický Dowieho zbor, ktorý mal
mnohé doktrinálne abnormálnosti. Na začiatku 20. storočia založil
Dowie v oblasti severného Chicaga veľkú komunitu s názvom
Zion City (skutočný Sion je v Izraeli). Zion City malo byť
„novým Jeruzalemom“ a malo sa stať metropolou sveta. Dowie
uviedol: „začiatok obnovy, mesto, z ktorého bude Boh
osobne riadiť záležitosti svojho
kráľovstva.“ (The Prophet and His
Profits, The Century Magazine, október 1902, s. 941).
Kým tam Lake bol, učil sa od Dowieho a stal sa starším
v jeho Sionskej katolíckej apoštolskej cirkvi. Dowie bol
samozvaným liečiteľom, apoštolom a prorokom, ktorý tvrdil, že
prišiel v Eliášovom duchu. V roku 1901 dokonca tvrdil, že
je Eliáš, obnoviteľ, a o tri roky neskôr povedal tisícke
svojich prívržencov vo svojom meste, aby očakávali úplnú obnovu
apoštolského kresťanstva (tak ako v súčasnosti skupina Petra
Wagnera). Veril, že je vyvolený ako prvý apoštol cirkvi posledných
časov. Dowie sa v ďalších rokoch teologicky ešte viac vzdialil
a založil „domy Božieho uzdravenia“. Pozýval chorých
a postihnutých na uzdravenie ako svojich súkromných hostí.
Mali sa vzdať lekárov, liekov, alkoholu atď. Vysvetlil im, že každá
choroba je dielom diabla – ich vyliečenie malo prísť od Boha len na
jeho žiadosť.
V roku 1905 dostal Dowie porážku, ktorá všetko zmenila. Do
roku 1906 sa jeho zdravotný stav zhoršil a jeho prívrženci
odišli, prišiel o svoju komunitu Zion. Niektorí hovoria, že
došlo k finančným machináciám. Dowie zomrel v roku 1907.
Dowieho vplyv na Lakeov zbor je zjavný. Z tohto dôvodu
a pre jeho iné náuky sa počet zázračných činov tohto muža
spochybňuje.
Lake vytrvalo prosil Boha o krst Duchom Svätým. Podľa
jeho tvrdení na ňom po deviatich mesiacoch (v roku 1907) spočinula
Božia moc. Je to nesprávny letničný názor. Všetci sme pokrstení
v Duchu, keď sme spasení, dostávame následné naplnenia. Duch
Svätý na nás môže zostúpiť a často to robí, keď vo viere
slúžime Pánovi. Nie je to niečo, o čo sa musíme usilovať. Boh
sľubuje, že dá svojho svätého Ducha tým, ktorí ho poslúchajú (Sk
5:32).
Lake to opisuje takto: „Modlil som sa za krst Duchom
Svätým deväť mesiacov, a ak sa niekto niekedy modlil úprimne
a poctivo vo viere, tak som to bol ja. Napokon jedného dňa som
bol pripravený nechať to tak a prestal som. Povedal som:
„Pane, možno je to pre iných, no nie je to pre mňa. Jednoducho mi
to nemôžeš dať.“ Nevinil som Boha. Jednej noci prišiel muž menom
Pierce povedal: „Pán Lake, dlho som si želal, aby ste prišli ku mne
a aby sme sa spolu celú noc modlili. Modlili sme sa za krst
celý rok a nikto z nás ešte nie je pokrstený. Brat môj,
myslím, že ani vy nie ste pokrstený, takže sa môžeme modliť jeden
za druhého.“ Veľmi som túžil modliť sa, tak som šiel so úmyslom
modliť sa za ostatných, ale nemodlil som sa ani päť minút, keď
okolo mňa začalo svietiť Božie svetlo, bol som v strede
svetelného oblúka, ktorý mal priemer asi tri metre, bolo to
najbelšie svetlo v celom vesmíre. Bolo také biele! Ó, aká
čistota z neho vychádzala! Spomienka na tú belosť, tú úžasnú
belosť, bola odvtedy ideálom čistoty Božej podstaty, ktorý stál
pred mojou dušou.“
„Potom ku mne z toho svetla prehovoril Hlas. Nemal
formu. A Hlas mi začal pripomínať mnohé udalosti, keď som bol
ako dieťa neposlušný voči rodičom, moju tvrdohlavosť
a desiatky prípadov, keď ma Boh vyzval, aby som navždy úplne
odovzdal svoje telo, dušu a ducha na oltár“ (Gordon
Lindsay: John G. Lake - Apostle to Africa, s. 16-20).
Lake napokon mal duchovný zážitok, ktorý ZMENIL JEHO ŽIVOT –
nazval ho krstom ducha. Nikde v Biblii to však nie je takto
podrobne opísané. Biblia nás vlastne varuje, že Satan prichádza ako
anjel svetla, služobník spravodlivosti. Je veľmi veľa príbehov
o tom, že to isté svetlo sa odlišným spôsobom zjavilo
Josephovi Smithovi a iným. Záhadná je podobnosť skúsenosti
Williama Branhama so svetlom. Zdá sa, že u mužov, ktorí majú
tieto veľké nadprirodzené schopnosti, sa vyskytuje to isté – toto
svetlo.
„Zistil som, že v mojom živote sa začala prejavovať
široká škála darov Ducha. Z Božej moci som hovoril
v jazykoch a Boh cezo mňa prúdil novou silou. Uzdravenia
boli silnejšie. Ó, Boh vo mne prebýval, Boh sa vo mne
prejavoval, Boh cezo mňa hovoril. Môj duch bol plný energie. Mal
som nové chápanie Božej vôle, nové rozlišovanie ducha a nové
zjavenie Boha v sebe.“
Pri návšteve chorej panej u nej doma: „Duch povedal:
„Počul som tvoje modlitby, videl som tvoje slzy. Teraz si pokrstený
v Duchu Svätom.“ Potom mi od hlavy po päty začali
tiecť prúdy moci. Návaly moci boli rýchlejšie a intenzívnejšie. Keď
cezo mňa prechádzali tieto prúdy moci, spočinuli mi na hlave,
prešli mi cez telo a cez nohy prešli do
podlahy... (tamže, s. 16-20).
Tento opis je podobný skúsenosti so silou Kundalini pri joge
a meditácii. To isté opisujú návštevníci stretnutí v Toronte,
Brownsville a (svedectva) Rodneyho Browna.
„Potom sa stal nový zázrak. Začal som byť taký citlivý,
že keď som položil ruky na niekoho, vedel som, ktorý orgán
je chorý, do akej miery a vedel som o tom
všetko. Skúšal som to. Chodil som do nemocníc, kde lekári
nevedeli určiť diagnózu, dotkol som sa pacienta a hneď som
vedel, ktorý orgán je chorý a aký je rozsah, stav a miesto
ochorenia.“
Takéto schopnosti treba spochybniť, najmä ak poznáme systém
viery, v akom bol Lake vyškolený, a čomu sám veril (k
tomu sa dostaneme). Lakeov život je opradený veľkolepými
tvrdeniami, že konal „väčšie zázraky ako apoštoli“, a práve tu
je ťažké odlíšiť pravdu od fikcie.
Lake sa rozhodol ísť do Afriky. Niektorí hovoria, že nemal
žiadne viditeľné zdroje a zázrakom ich vždy získal. Iní
tvrdia, že Lake bol v podnikateľskom svete úspešným realitným
maklérom a neskôr poisťovacím manažérom a veľmi zbohatol
(zostal po ňom plat 50 000 USD ročne). Tak ako v prípade
mnohých udalostí v jeho živote, máme aspoň dve odlišné
verzie.
Vinson Synan píše o tom, ako sa letničná teológia Johna
G. Lakea dostala do Afriky: „V apríli 1908 viedol veľkú
misionársku výpravu do Johannesburgu, kde začal šíriť letničný
odkaz v celej krajine.“ Ďalší opis hovorí, že tam
išiel len so štyrmi ďalšími pracovníkmi a svojou rodinou.
Tieto sporné skutočnosti nie sú ojedinelé.
Jeho prvá manželka (Jennie) zomrela šesť mesiacov po ich
príchode do Južnej Afriky v roku 1908. Lakeova manželka údajne
zomrela na prepracovanie a podvýživu, čo sa zrejme zhoduje
s tvrdením, že nemali vždy dosť jedla na prežitie. Zostal tam
ešte štyri roky a s pomocou svojej sestry vychovával
sedem detí. V roku 1912, po štyroch rokoch pôsobenia
v Afrike, údajne vyškolil 1 250 kazateľov, založil 625
kongregácií (podľa niektorých 700) a obrátil 100 000
ľudí. „Zázraky a uzdravenia, ktoré sa neudiali už
takmer dvetisíc rokov, boli skoro bežné“
(http://www.jglm2.atomicshops.com/whoisjglm.html).
Na štyri roky to je dosť – znamená to, že každý deň vyškolil
jedného kazateľa a každý druhý deň založil novú kongregáciu.
Ak tomu chcete veriť, môžete. Zaujímalo by ma, akí kvalitní by boli
títo kazatelia. Kde tých ľudí našiel? Keď Pavol učil Efezanov,
zvestoval im celú Božiu vôľu, bol s nimi tri roky, aby ich
správne vyučil. Každý, kto školil ľudí na pastoračnú službu alebo
zakladal zbory, vie, že to nejde rýchlo. Stačí sa pozrieť na
príklady z Nového zákona, ktoré svedčia o tom, že zbory
sa nezakladali rýchlo a vo veľkom počte. U Lakea sa podľa
môjho názoru stretávame s väčším preháňaním a nie väčšou
prácou. Existuje príliš veľa rôznych verzií a číselné údaje
nesedia.
Po tom, čo Lakeovi zomrela jeho prvá manželka, ho kontaktovala
slabozraká žena. Lake opísal, ako „Duch“ zostúpil na ňu, kým sedela
na stoličke, a:
„Vstala zo stoličky, oči mala úplne zatvorené a išla
smerom ku mne. Postavil som sa a posnul som svoju stoličku.
Prešla tesne okolo a prišla ku mne. Pohladila
ma, potľapkala ma tak, ako by to urobila moja zosnulá manželka,
a povedala: „Jack, môj Jack, Boh je stále s tebou.
Pokračuj. Ale môj miláčik, môj Teddy, tak veľmi mi chýba, ale ty sa
tak veľmi modlíš, tak veľmi sa modlíš“ (John G. Lake: His
Life His Sermons, His Boldness of Faith, Kenneth Copeland
Publications, 1995, s.133)
Lake si myslel, že sa s ním zhovára jeho zosnulá
manželka, tento zážitok bol ako súčasný channeling. Zdá
sa, že Lake neveril, že Slovo hovorí, že kontaktovanie mŕtvych je
nesprávne. Ospravedlnil to takto: „Počúvajte, nie je to
ťahanie duchov nahor ani nadol. Slovo nič nehovorí o vzývaní
duchov od Boha, hovorí len o ich vyvolávaní
z hlbín.“ (tamže)
„Teraz chcem, aby ste si toto zapamätali. Obmytí krvou
vždy idú tam [tretie nebo], a ak sa niekedy budete
zhovárať s niekým, ktorý je tam, pôjdete k nemu. Tí
ľudia neodídu od trónu, ale povedia: „Brat môj, poď sem“. Len
takto s nimi budete komunikovať.“ (tamže)
Boh zakazuje kontakt s mŕtvymi a používanie médií
(Dt 18:9, 10, 11, 12), ale Lake ignoroval varovania a vstúpil
do oblasti, ktorá je škodlivá pre vzťah človeka
s Kristom.
Keď sa Lake vo februári 1913 vrátil do USA, po šiestich
mesiacoch sa opäť oženil s Florence Switzerovou a mal ďalších
päť detí. Potom začal cestovať. V roku 1914 šiel do Anglicka
a zúčastnil sa na stretnutí s letničnými
lídrami. Kým bol Lake v Anglicku, založil Medzinárodnú
apoštolskú radu. Keď sa vrátil do USA (1914), presťahoval sa
do Spokane (štát Washington). Po šiestich mesiacoch si otvoril
vlastnú budovu s názvom „Lakeove miestnosti Božieho
uzdravenia“. Prostredníctvom svojej organizácie Ústav Božieho
uzdravenia začal školiť „technikov Božieho uzdravenia“. Od
februára 1915 do mája 1920 údajne Lake a jeho technici Božieho
uzdravenia boli svedkami viac ako 100 000 potvrdených uzdravení.
Odtiaľ šiel do rôznych iných miest pozdĺž kalifornského pobrežia
a zakladal miestnosti uzdravenia. Vidíme, prečo je
v kategórií väčších skutkov.
„Služba“ Johna G. Lakea bola zmesou. Podporoval New
Age/východné filozofie, kontakt s mŕtvymi (takzvaná
nekromancia), zážitky mimo tela, nadvládu cirkvi (známu ako neskorý
dážď) a náuku hnutia viery, podľa ktorej sa všetci môžeme stať
bohmi. Dá sa s istotou povedať, že bol Bennym Hinnom svojej
doby.
Viera v teológiu nadvlády bola základom tejto služby
(Neskorý dážď – Kráľovstvo hneď a Zjavení Boží synovia). Tento
systém viery učí, že cirkev bude zdokonalená prostredníctvom
apoštolov a prorokov, cirkev potom ovplyvní svet
a následne sa Ježiš vráti k čistej a mocnej
neveste.
„Nadvláda“ sa má týkať všetkých vecí, ľudí, chorôb
a dokonca aj Satana. Lake tvrdil, že hriech je príčinou
choroby, a každý, kto šiel k lekárovi, bol ako pohan.
Napriek tomu Lake trpel prechladnutiami, nervovo sa zrútil a v
roku 1935 dokonca zomrel na porážku.
Lake sa domnieval, že jeho generácia premárnila príležitosť, lebo si neuvedomila, aký je skutočný význam apoštolskej služby. Niektorí sa usilovali vybudovať apoštolskú cirkev na základe náuky a prejavov uzdravujúcej moci. Iní sa pokúšali vybudovať apoštolskú cirkev na základe obnovy darov a hovorenia v jazykoch, kým iní sa usilovali vytvoriť a ustanoviť apoštolské zriadenie na základe náuke o svätosti.
Lake sa domnieval, že jeho generácia premárnila príležitosť, lebo si neuvedomila, aký je skutočný význam apoštolskej služby. Niektorí sa usilovali vybudovať apoštolskú cirkev na základe náuky a prejavov uzdravujúcej moci. Iní sa pokúšali vybudovať apoštolskú cirkev na základe obnovy darov a hovorenia v jazykoch, kým iní sa usilovali vytvoriť a ustanoviť apoštolské zriadenie na základe náuke o svätosti.
V ďalšom texte chceme presne vysvetliť, akú mal Lake
víziu a ako jeho vízia zodpovedá apoštolskému prorockému
hnutiu, ktoré je v súčasnosti v cirkvi a pokúša sa
zviesť ju.
„Skutočná apoštolská služba je naplnením Jn 14:12, kde
Duch Svätý koná prostredníctvom svojej cirkvi tie isté skutky,
ktoré konal prostredníctvom života a služby Pána Ježiša
Krista. Do cirkvi prichádza služba zdokonalenia, ktorá ju pripraví
na návrat Ženícha.“
(tá istá náuka sa objavuje v skupinách tretej vlny
a prorockých zboroch).
„Učil, že v Joel 2:25 Pán dáva úžasný prísľub obnoviť
všetko, čo zničila kobylka, skokan, ničiteľ a rezáč. Tieto
štyri fázy dospievania kobylky prorocky symbolizujú spôsob, akým
duch antikrista bude napádať cirkev.
Pánov prísľub, že obnoví apoštolskú cirkev, sa začal
realizovať pôsobením Martina Luthera a v súčasnosti
dospel do fázy, v ktorej táto generácia môže očakávať úplnú
obnovu biblickej apoštolskej služby.“
Keď úplne nadišiel deň Letníc, Duch Svätý na nich zostúpil
a pokropil semeno v ich srdciach, čím vytvoril život
Krista a apoštolskú cirkev. Ten istý proces sa musí
zrealizovať aj v tomto veku cirkvi“. (internetová
stránka Medzinárodného združenia zborov – IFM)
Nie je to nič iné ako frázy o neskorom daždi a ten,
kto sledoval sklamania nádejných prorokov, ktorí hovorili to isté,
ako napríklad Paul Cain a Kansaská skupina prorokov, vie, že
to nie je dobré.
„Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť
skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja
idem k Otcovi“. Ak je výklad Jn 14:12, ktorý podáva Lake,
správny, netýka sa 99,99 % cirkvi všetkých čias okrem elitných
vyvolených, ako je on.
Lake zastáva názor, že „najvernejšiu definíciu apoštolskej
cirkvi možno vyjadriť v úžasnom zážitku plnom úcty, ktorý je
známy ako krst Duchom Svätým.“ Lake správne poukázal na to, že
krst nie je len Božím darom, alebo samotným Bohom. Náuka, podľa
ktorej sa človek nestal Božím príbytkom, kým nemal tento zážitok,
odporuje Písmu (pozri Ef 1:13) – preto sa Pavol opýtal určitej
skupiny v Sk 19:2, či dostali Svätého Ducha, keď uverili. Lebo
vtedy sme pokrstení Duchom Svätým (pozri tiež Ef 4:30; Sk
10:47,15:8).
Kým Lake horúčkovito chcel viac od Boha (najmä zážitok
prostredníctvom schopností), Boh (na druhej strane) žiada, aby sme
mu dali viac zo seba, aby Kristov život, ktorý je už zasadený
v každom veriacom, mohol rásť. Inak povedané, musíme zomrieť
sebe, svojim túžbam, svojim zvykom.
Lake je známy ako muž, ktorý sa prejavoval ako zjavenie „Boha
v človeku“. Veril, že kresťan naplnený Duchom by mal vidieť
rovnaký druh služby, akú konal Ježiš, kým bol na Zemi, a že to
možno uskutočniť len tak, že sa pozeráme na seba tak, ako nás videl
Boh. Zastával názor, že kresťania sa majú stať „bohmi“. Lake,
ktorý bol bývalým metodistom, veril v úplné posvätenie. So
spásou bolo spojené úplné oslobodenie od choroby.
Citácie o Lakeovi z výskumu DesVoignes sú dosť
šokujúce, ak vezmeme do úvahy, ako veľmi ho ľudia rešpektujú.
„Ak nás ovláda choroba, nie je to na oslavu Ježiša Krista.
Nechceme chorobu. Chceme byť
bohmi. Ježiš povedal: „Ja som povedal: Ste bohmi“ (Jn
10:34). Ježiš chce, aby kresťan žil s postojom bohov vo
svete“ (John G. Lake: His Life, His Sermons, His Boldness of
Faith, Kenneth Copeland Publications, 1995, s. 13).
„Ja som povedal: Ste bohmi“ je verš, ktorý často
vytrhávajú z kontextu tí, ktorí nie sú biblicky zdatní. Ježiš
chce, aby sme mali postoj služobníka, nie Boha (vo Flp 2 sa píše,
že také je zmýšľanie Krista). Žiadny apoštol nikdy neučil cirkev,
že sme bohmi. Dnes to však opakujú mormóni, okultisti
a prívrženci hnutia viery. Je to oveľa viac než len chyba,
Biblia to nazýva herézou. Ž 82 a Jn 10:34 treba
skúmať v kontexte. Ježiš ich karhal, nepovzbudzoval ich. Ich
náuka skresľuje ľudskú prirodzenosť a vzťah človeka
k Bohu. Každý, kto toto učí, by nemal byť prijatý ako dobrý
učiteľ Božieho slova, lebo to presne nezodpovedá tomu, čo Boh
povedal o ľudstve, a prekrúca pôsobenie Svätého
Ducha.
Lake povedal: „Božia moc, Duch Svätý, je Duchom
nadvlády. Robí z človeka
boha.“ (tamže, s. 13). Boh nás
nevníma ako bohov alebo ako vtelenie. Tiež nevidíme, že apoštoli
získavajú nadvládu, ako to učil Lake.
Lake: „Chcem, aby ste počuli, čo Ježiš povedal o
sebe. Boh bol v Kristovi, však? Vtelenie. Boh je
vo vás, vtelený, ak ste sa znovu narodili. Vy
ste vtelení.“ (tamže, s.
196).
Vtelení z čoho? Nejestvovali sme pred svojím narodením
ako Boh, ako to bolo v prípade Ježiša. Lake nepochopil
vtelenie.
Lake: „Lebo zámerom Boha skrze Ježiša Krista
je zbožštiť ľudskú povahu a tak ľudí navždy urobiť na
svoj obraz... Človek sa teda stáva Synom boha, Záchrancom
a spasiteľom naveky“ (tamže, s. 304).
Môže sa človek stať jednorodeným synom, čo ho urobí
záchrancom? Lake zasa nedostatočne a hereticky pochopil
základné náuky o Bohu a človeku. „Ja som Pán a iného
niet, okrem mňa nieto Boha” (Iz 45:5) „A niet už Boha
okrem mňa: Boha pravého a spásneho nieto mimo mňa. Ku mne sa
obráťte, spasené budete všetky končiny zeme, veď ja som Boh a iného
niet.“ (Iz 45:21-22).
Lake sa uvádza ako jeden z obľúbených učiteľov Kennetha
Copelanda (okrem jeho učiteľa Kennetha Hagina). Copeland
o Lakeovi hovorí:
„To, o čo sme v záhrade prišli, sme získali
späť. Bohu mu [Adamovi] dal moc nad dielami Svojej ruky. Boh
z neho urobil Svojho náhradníka, Svojho kráľa, aby panoval nad
všetkým živým. Človek bol pánom, človek žil v Božom
kráľovstve. Žil v rovnosti s Bohom. Boh bol Bohom viery.
Jediné, čo musel Boh urobiť, bolo veriť, že slnko jestvuje,
a slnko jestvovalo. Jediné, čo musel Boh urobiť, bolo veriť,
že vzniknú planéty, a ony vznikli. Človek patril do Božej
kategórie bytostí – človek viery – a žil v kreatívnom
Božom kráľovstve“ (John G. Lake, Kenneth Copeland
Publications, Fort Worth, Texas 1994, s. 66.)
Nikto nemá schopnosť stať sa Bohom jednoducho preto, lebo Boh
nie je – na rozdiel od ľudí – stvorený. Adam sa nikdy nemal stať
bohom, ani nebol rovný Bohu. Neexistuje žiadne kreatívne Božie
kráľovstvo, lebo Boh prevyšuje všetko, čo stvoril, a nie je
tým obmedzený. Ani my ako veriaci nezískavame späť vládu nad
stvorením. Boh netvoril vierou, netvoril na základe svojej viery.
Boh tvoril slovom svojej moci, a nie dôverou vo svoju
vieru.
Zbožšťovať ľudskú prirodzenosť, aby sme sa stali Božími synmi?
Ako je to možné, keď Biblia hovorí o JEDNOrodenom Božom synovi
ako o samotnom Bohu? Aká je to náuka? Lakeovo učenie, že ľudia
dosiahnu božstvo, kazí všetko ostatné – ako vlastne môže Boh pravdy
poctiť takú lož svojou mocou?
Keď má niekto také skreslené názory na Bibliu, ovplyvní to
jeho pohľad na iné náboženstvá. Toto povedal Lake o východných
filozofiách:
„Mnohé zo starobylých filozofií majú úžasné svetlo. Jedna
z indických filozofií, Bhagavad, bola napísaná päťsto rokov
pred Izaiášom. Bol v nej predpovedaný príchod Božieho syna,
spasiteľa, ktorý mal prísť a spasiť
ľudstvo.“ Budha predstavil svoju filozofiu päťsto
rokov pred Ježišom. Pytagoras písal štyritisíc rokov
pred Kristom. U každého z nich nájdete mnoho Ježišových
náuk.“
„Ježišove náuky neboli jedinečné v tom, že boli úplne
nové. Boli nové, lebo obsahovali niečo, čo nemala ani jedna
z ostatných náuk. Bol to Božský obsah v slove Ježiša
Krista, ktorý dal jeho učeniam špecifickú povahu, ktorá ich
odlíšila od ostatných filozofií“ (John G. Lake: His Life
His Sermons, His Boldness of Faith, Kenneth Copeland Publications,
1995, s. 304)
Môžu mať falošné náboženstvá „úžasné svetlo“? Ak sme
kresťania, neveríme, že svetlo sa nachádza len v Božom slove,
lebo Ježiš je pravým svetlom? Ako môže kniha učiť čokoľvek
o Bohu, ak ľudia, ktorí ju napísali, nepoznajú Boha? Bhagavad
Gíta je hinduistické učenie, nepredpovedá židovského mesiáša. Budha
neučil o Bohu. V týchto knihách nenájdete žiadnu
z Ježišových náuk. To, čo môžete nájsť, je poznanie dobra
a zla v ľudskom svedomí podľa Rim 1:21-32. Môže niekto
spoznať Ježiša Krista prostredníctvom týchto iných náboženských
náuk? Tieto knihy nemožno používať alebo označovať za skutočnú
pravdu.
Ak je pravda to, čo povedal Lake, prečo potom Ježiš povedal:
„Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce
ich neposlúchali. Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto,
bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.“ (Jn
10:8-9).
Lake veľa hovoril o pohltení človeka Bohom
a o Božej prítomnosti, ale to určite nie je Kristovo
zmýšľanie. Písmo hovorí: „A nepripodobňujte sa tomuto
svetu...“(Rim 12:2).
V Biblii je napísané: „Nesmiete pridať nič k tomu, čo
vám dnes prikazujem“ (Dt 4:2). Pavol píšte to isté v 1
Kor 4:6: „… aby ste sa na nás naučili: Nič nad to, čo je
napísané!“
To spôsobil Lakeovi duchovný krst? Musíme spochybniť
vyučovanie týchto pojmov, ktoré by poprelo Bibliu ako jediné
a úplné Božie slovo a poukázalo na iné náboženstvá ako na
podobné náuky. Nazývame to interspiritualita.
Preklad: Milan Jančo
Komentáře