http://ziveslovo.blogspot.sk/2014/10/su-vase-zborove-chvaly-skor-pohanske.html
V zboroch panuje veľké nedorozumenie, pokiaľ ide
o účel hudby v kresťanských chválach. Zbory bežne
propagujú svoje „dynamické“ chvály, ktoré „menia život“
a ktoré vás „privedú bližšie k Bohu“ alebo „zmenia váš
život“. Niektoré cédečka s chválami sľubujú, že hudba „vám
umožní vstúpiť do Božej prítomnosti“. Dokonca aj v letáku
týkajúcom sa nedávnej konferencie pre vedúcich chvál boli uvedené
tieto neskromné slová:
„Pridajte sa k nám v dynamickom vyučovaní, ktoré
vás privedie na správnu cestu, a v inšpirujúcich chválach, kde
sa môžete stretnúť s Bohom a dostať energiu a lásku,
ktorú potrebujete na to, aby ste boli vplyvným vodcom
v dnešnom svete… Popri našom výučbovom programe prebiehajú
programy chvál, ktoré vám priblížia Božiu moc a lásku.“
Problémom tohto letáku a mnohých zborových propagačných
materiálov je, že takéto sľuby svedčia o významnom teologickom
omyle. Hudba sa považuje za prostriedok na uľahčenie stretnutia
s Bohom, hudba nás privedie bližšie k Bohu. V tomto
kontexte sa hudba stáva sprostredkujúcim nástrojom medzi
Bohom a človekom. Táto myšlienka je však bližšie
k extatickým pohanským praktikám než ku kresťanskému
uctievaniu.
Jediným prostredníkom medzi Bohom a človekom je Ježiš.
Len On nás privádza k Bohu. Rozšírené, ale nesprávne predstavy
týkajúce sa hudby chvál podkopávajú túto základnú pravdu kresťanskej viery. Tiež je
ironické, že kým mnohí kresťania popierajú sviatostnú
úlohu tých sviatostí, ktoré Pán sám dal cirkvi (krst a Pánova
večera), veľmi radi priznajú sviatostnú moc hudbe. Hudba a „zážitok
chvál“ sa považujú za nástroj, prostredníctvom ktorého vstupujeme
do Božej prítomnosti a získavame Božiu spásu. V Písme
jednoducho nie je nijaký dôkaz o tom, že hudba sprostredkúva
priame stretnutia alebo zážitky s Bohom. Je to bežná pohanská
predstava. Ani zďaleka nie je kresťanská.
Vaughan Roberts vo svojej užitočnej knihe Skutočné
uctievanie uvádza štyri dôsledky názoru, že hudba je
stretnutím s Bohom. Zhrniem ich.
1. Božie slovo sa dostáva na okraj.
V mnohých zboroch a kresťanských zhromaždeniach nie je
nezvyčajné, že Božiemu slovu sa nevenuje náležitá pozornosť. Hudba
dáva ľuďom prchavé „zimomriavky“, kým Biblia je suchopárnejšia.
Kazateľne sa zmenšili či dokonca zmizli, zatiaľ čo kapely
a osvetlenie sa rozrástli. Viera však nepramení z hudby,
dynamických zážitkov alebo údajných stretnutí s Bohom. Viera
sa rodí skrze ohlasovanie Božieho slova (Rim 10:17).
2. Naše uistenie je ohrozené.
Ak si spojíme Božiu prítomnosť s konkrétnym zážitkom
alebo pocitom, čo sa stane, keď ho už nebudeme cítiť? Hľadáme
zbory, ktorých kapela chvál, orchester alebo organ v nás
vyvoláva pocity, ktoré túžime mať. Skutočná prítomnosť Boha
v našom živote však závisí od Kristovho prostredníctva,
a nie od subjektívnych zážitkov.
3. Hudobníkom sa priznáva postavenie kňazov.
Keď sa hudba považuje za prostriedok na stretnutie sa
s Bohom, vedúci chvál a hudobníci dostávajú úlohu kňazov.
Stávajú sa z nich tí, ktorí nás privádzajú do Božej
prítomnosti, namiesto Ježiša Krista, ktorý ako jediný už splnil
túto úlohu. Je pochopiteľné, že keď mi vedúci chvál alebo kapela už
nepomáha zažívať Boha, je nanič a musí sa vymeniť. Na druhej
strane, ak veríme, že sa vedúcemu chvál alebo kapele podarilo
priviesť nás do Božej prítomnosti, v našej mysli dosiahnu
postavenie, ktoré im vôbec nepatrí.
4. Prehlbuje sa rozdelenie.
Ak označíme určitý pocit za stretnutie s Bohom,
a ten pocit vyvoláva len konkrétny druh hudby, budeme trvať na
tom, aby sa tá istá hudba hrala pravidelne v našom zbore alebo
na našich zhromaždeniach. Pokiaľ majú všetci rovnaký vkus ako my,
je to v poriadku. Ale ak iní potrebujú iný druh hudby, aby
dosiahli pocit, ktorý je pre nich dôležitý, dochádza k rozdeleniu.
Vzhľadom na to, že konkrétne pocity bežne označujeme ako stretnutia
s Bohom, naše požiadavky týkajúce sa toho, čo vyvoláva tieto
pocity, sú veľmi prísne. Preto sa mnohé zbory rozhodnú ponúkať
viaceré štýly chvál. Tým nevedomky schvaľujú rozdelenie
a individualizmus v Božom ľude.
Písmo je plné výziev, aby Boží ľud spieval a hral Pánovi.
Náš Boh nám láskavo dal tento prostriedok jeho uctievania. Je však
dôležité pochopiť, že hudbav našom uctievaní slúži dvom
konkrétnym účelom: ctiť Boha a budovať ostatných veriacich.
Mnohí kresťania žiaľ pripisujú hudbe sviatostnú moc, ktorú jej
Písmo vôbec nepriznáva.
Autor: Todd Pruitt
Todd Pruitt pôsobí ako hlavný
pastor Covenant Presbyterian Church v Harrisonburgu
(Virgínia). Vyrastal ako južný baptista a absolvoval
Midwestern Baptist Theological Seminaryv Kansas City. Pravidelne
bloguje na Ref21 a 1517. Spolu s Carlom
Truemanom a Aimee Byrdovou moderuje program Mortification
of Spin. S manželkou Karen má tri deti.
Komentáře