»"Najlepšia kapustnica je tá naša - Kapustnica je najlepšia na tretí deň - Ak dávate do kapusty klobásu, nemusíte byť ešte luterán. Toto je časť z desatora, ktoré si publicista Ján Kamenistý vytvoril o kapustnici. Vzniklo, keď zbieral recepty na najtradičnejšie slovenské jedlo, ktorým vraj Slovensko prispelo do svetovej gastronómie oveľa výraznejšie ako bryndzovými haluškami. Nikde na svete neexistuje na kapustnicu toľko receptov ako tuná. Keď mal receptov dvestosedemdesiat, vznikla knižka. No recepty sa stále hrnú, a tak už teraz vážne premýšľa nad rozšíreným vydaním.
Raz bol Ján Kamenistý na reportáži na Orave s partiou kominárov a chodili po pôjdoch. Na každom viselo veľa údených rýb. "Oravci, keďže to bol kraj chudobný, boli dobrí pytliaci. Na jeseň nalovili pstruhy, naúdili ich a potom pridávali do kapustnice. Aj Oľga Feldeková vo svojom recepte píše - dáme malú údenú rybku. To bol na Orave pstruh. Inde sa zase dáva kapria hlava." Od receptov na kapustnicu sa naozaj dá vyvodiť, akým životom žili ľudia toho-ktorého regiónu. „Niektoré kapustnice sú vyložene chudobné. Výtvarník Miro Cipár spomína, ako jeho mama varila na Vianoce pôstnu kapustnicu. Bola len z kapustnej vody, v ktorej mohlo plávať len sem-tam 'niekoľko perečiek kapusty', ako krásne hovorila. Pre dolný Liptov, kde žili katolíci, je typická vianočná kapustnica bez mäsa, to sa tam mohlo pridať maximálne na druhý deň. No už evanjelici na hornom Liptove, ktorí nemuseli na Štedrý deň držať pôst až do polnoci, si ak mali, dožičili aj klobásu či údené mäso. Najprísnejší boli grékokatolíci zo Šumiaca, ktorí naozaj varili len z kapustnej vody."Akú kapustnicu má najradšej autor knižky? Vraj tú, ktorú ho kedysi naučila svokra. „Do trojlitrového hrnca dám dostatočné množstvo nakrájanej kapusty, aby sa v ústach neťahala, a varím ju s bobkovým listom, korením, hríbmi. No najdôležitejšia je klobása. Svokra dávala až tri druhy. Musela tam byť čabianska, potom štipľavá a menej štipľavá. Veď ju aj jeden z priateľov nazval "klobásovicou", lebo naozaj je taká hustá, že v nej stojí varecha. Chápem ju ako slávnostné jedlo, preto ju varím len na Silvestra, maximálne ju ešte zopakujem niekedy v januári i vo februári."
(Jan Kamenistý, slovenský publicista: "Kapustnice", Vydavateľstvo Ján Kamenistý, 2003
)