»
Grobské husacinové hodovanie v
Slovenskom Grobe, dedinke necelých dvadsať kilometrov od Bratislavy, má už sto rokov. Obec leží dva kilometre od mestečka Pezinok na rovine vedľa Malých Karpát. Slovenský Grob je známy chovom a predajom husí a kačíc a najmä usporiadavaním husacích hodov vo viacerých známych miestnych reštauračných zariadeniach. Znalci husaciny a dobrého vína chodia za pečenými husami každoročne. K husacine sa podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína. Husi sa vždy chovali takmer v každom dvore. Pečená husacina bývala slávnostným hodovým jedlom a húska sa piekla aj na nedeľný obed.A pretože gazdinky zistili, že mešťania si na pečenej husi radi pochutnajú, nosili ich do starej bratislavskej tržnice pri Manderláku. Zavesili ich nad vaničku aj pol tucta, väčšiu, menšiu, jednu upečenú viac, druhú trochu menej, aby vyhoveli každému. Pod visiace husi na dno vaničky dali lokše a pred babkami razom stáli rady. Aj ľudia, ktorí si hus nekupovali, dostali po mastnej lokši. Aj zdarma. Jedna predaná hus umožnila rozumnej gazdinke nakúpiť chlieb a iné potraviny do domácnosti aj na dva týždne. Navyše, keďže prebytočnú masť treba počas pečenia zliať, v domácnosti ju natierali na chleba od jesene až do prvých zabíjačiek, keď bola zasa masť bravčová. A tá vydržala zasa až do husaciny. Geniálny harmonogram.«